reklama

Môj humanitný čin roka 2006

Udialo sa to v lete minulého roka, keď som sa odvážil k pre mňa doteraz najodvážnejšiemu a najhrdinskejšiemu skutku vo svojom živote.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Na transfúznej stanici v Banskej Bystrici som daroval krv, 400 ml seba samého. Ja viem, že to nie je nič svetaborné, veď darcov krvi sú státisíce, ak nie milióny, ale mňa to stálo neskutočne veľa vypätých síl a obrovský kus sebazaprenia. Musel som totiž prekonať vlastný strach z ihiel a nevoľnosť, ktorá ma prepadne pri pohľade na krv. Cítil som sa ako akrofobik, ktorý vo výške niekoľko sto metrov stavia most.

Všetko sa začalo tým, keď som sa v slabej chvíli, posmelený niekoľkými pivami, nechal vyprovokovať kamarátmi. Vtedy mi to pripadalo zábavné a vôbec nie také strašné. S blížiacim sa dňom "D" sa však moje obavy stupňovali a narastala panika. Cúvnuť som už ale nemohol, nemohol som dopustiť, aby moje hrdé ego dostalo na frak. Začal som preto na internete hľadať všetky informácie, aby som svoj strach odplašil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ten s hrôzou očakávaný piatok ale raz musel prísť a v to ráno som mal poslednú šancu vyhnúť sa tomu - vyhovoriť sa na nejaké pracovné povinnosti, na chorobu. Moja hrdosť bola však ešte stále silnejšia, tak som si pripravil ľahké raňajky podľa návodu nájdenom na webe a vydal sa v ústrety vlastnému strachu. Ešte aj v autobuse vo mne hlodala myšlienka na ústup z boja, ale márne.

Pred budovou ma už čakali vysmiati kamaráti. Tí diabli, ktorí ma na toto všetko nahovorili, sa teraz zmenili na anjelov spásy, ktorí ma prevedú týmto peklom. Obkolesili ma, aby som snáď nakoniec neušiel a vošli sme dnu.

Sestrička ma ako prvodarcu zaregistrovala a milo sa na mňa usmiala, ako na odsúdenca pred popravou. A presne tak som sa aj cítil. Po vyplnení dotazníka, v ktorom som sa úprimne vyspovedal zo svojich prekonaných chorôb, som vyfasoval teplomer a začala sa sranda. Pripadal som si ako mladý chlapec, ktorý sa prvýkrát miluje so ženou, lebo aj teplotu som si meral na tri razy, kým klesla na nejakú normálnu hranicu. Nasledoval odber krvi pre zistenie krvného obrazu a my sme sa svorne odobrali do ďalšej miestnosti, kde sme čakali na pohovor so vstupnou lekárkou. Za ten čas sme popíjali pripravenú minerálku a svojimi vtipnými výrokmi sme bavili všetkých naokolo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším prekvapením bola pre mňa vstupná prehliadka. Popri otázkach o mojom zdraví sa ma pani doktora opýtala či mi je dobre, vraj aby som tam neodpadol ako minule. Neveriacky som na ňu pozrel a pokúšal som sa jej vysvetliť, že ja som u nich prvýkrát. Ona však ešte chvíľu stála za svojim a ja som začal upodozrievať svojich "anjelov", že ma tam už niekedy dostali pod vplyvom nejakých omamných látok :)

Prehliadka, na moje sklamanie, dopadla dobre a ja som kráčal hore po schodoch na svoju smrť. Po umytí oboch predlaktí mi sestra odborným okom pozrela na moje strachom stiahnuté žili, aby zistila, z ktorej ruky sa im budem ľahšie vycuciavať. Ľahol som si na pripravenú posteľ a odobrenú ruku som pomaly, neveriacky strčil do malého okienka. Za ním už sedela pripravená sestrička, podala mi do dlane penovú loptičku, aby sa moja stuhnutá krv opäť rozpumpovala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom si už pamätám iba na to, ako ma niekto preberal k životu... :) Nie, samozrejme žartujem. Profesionálne vpichnutie ihly som ani necítil a s každou odobratou kvapkou krvi som sa cítil lepšie a uvoľnenejšie.

Keď sme znovu vyšli von, svietilo slniečko, jednu ruku som držal pevne zohnutú s vatou na žile, v druhej som držal stravný lístok, ktorý som dostal a pri srdci ma hrial príjemný pocit. Cítil som sa skvele, až na slabosť v nohách a únavu.

Nakoniec to bol príjemný deň... vďaka milým sestričkám, ktorých prístup ma príjemne očaril, vďaka kamarátom, ktorých psychická podpora bola nenahraditeľná a vďaka mojej hrdosti, ktorú mám :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes mi tento deň pripomína preukaz darcu, v ktorom dúfam čoskoro pribudne ďalší záznam o odbere a "Jasenského plaketa", ktorú mi darovali a vymysleli kamaráti pri príležitosti prvého odberu krvi, na základe statočného obetovania životnej zložky vlastného tela, zvládnutia stresu a sebaprekonania.

Chcem preto povzbudiť všetkých, ktorí tiež váhajú či dať do seba pichnúť ten hnusný kus kovu a preliať pár mililitrov krvi.... urobte to a bude to Váš vlastný humanitný čin roka.

Milan Jasenský

Milan Jasenský

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Optimista s črtami pesimistu, ktorý sa rád a často usmieva, pretože zajtrajšok už nemusí byť :) Zoznam autorových rubrík:  nezaradenéskoro recenziesúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu